Asi takto to vníma mnoho mladých, ale aj starších žien. Od malička boli mnohé vychovávané ináč ako naše staré mamy. Namiesto prác okolo domácnosti, rodiny a detí sa v škole drvili chémiu, fyziku a matematiku. Nakoniec si však podľa prieskumov väčšina vyberá štúdium humanitných vied, ktoré nie je až tak perspektívne. Čo sa teda spoločnosť snaží dokázať?
Rôzne názory, iba jedna pravda?
Takto to vyzerá v našej spoločnosti dnes. Síce existuje sloboda prejavu, no rôzne pohľady na vec, hlavne tie naozaj odlišné, sú prijímané s nepochopením a hanbou. Prečo? Terajší systém sa už dávno odviazal od prirodzenej ľudskej povahy. Namiesto žitia v momente, žijeme v neustálom zhone, ani nie v budúcnosti, ani nie v minulosti. Postihuje to všetkých, no skupina žien je akosi viac zasiahnutá. Aj napriek väčšej slobode a mnohým možnostiam, počty mladých dievčat trpiacich na depresiu narastá. Nezriedka sa stretávame s nepochopením, prečo je to oproti minulosti taký veľký nárast. Nepopulárne vysvetlenie tvrdí, že moderné usporiadanie je na príťaž jemnejším polovičkám. Niet sa čo čudovať. Zatiaľ čo u mužov zostalo poslanie rovnaké, a to zarábať prostriedky na živobytie, matky či manželky majú úplne inú úlohu ako v minulosti. Chtiac nechtiac sa museli presídliť na planétu Mars, kde pred tým nebývali len chlapi, ale aj stres, súťaženie a nátlak. Dá sa to zmeniť?
Samozrejme, že nie všetci chceme to isté. Hlavne čo sa týka dám. Feministky však nedokážu pochopiť práve to, že každí má naozajstné právo žiť život po svojom, nie pod nátlakom iných. Študovať a pracovať môže človek aj neskôr, starať sa o rodinu, v prvom rade si ju aj založiť, to je vysoko odmietané. Zdá sa, že sa na mladé matky do dvadsiatich piatich rokov pozeráme s veľkou kritikou a odsúdením len preto, že si vybrali niečo iné ako dni a noci strávené v práci. Aj preto by školy mali pouvažovať nad tým, aby sa do vyučovania vrátili hodiny patriace iba dievčatám a tie iba pre chlapcov. Mať v úmysle byť v prvom rade vynikajúcou paňou domácou je totiž úplne normálne.