Stalo sa to 26.augusta1883. Obyvatelia ostrova Krakatoa sa tak, ako obyčajne, prebudili do bežného rána a zaoberali sa tým, čo každý deň. Prekvapil ich len stúpajúci dym z troch kužeľov sopky, ale osobitnú pozornosť tomu nevenovali, a už vôbec nemali v pláne z ostrova utekať. A to bola osudná chyba, pretože ďalšie ráno nastala jedna z najväčších erupcií sopky v dejinách, ktorej otrasy boli citeľné až v New Yorku a strašidelný zvuk sa dostal až do vzdialenosti 4600 kilometrov. Výbuch sopky Krakatoa patril k najhlasnejším zvukom, ktorý kedy ľudia počuli. Pri jej erupcii zahynulo 36 tisíc ľudí a z ostrova zostalo iba 30% pôvodnej pevniny.
26. august sa im stal osudným
V tento deň, o 14 hodine, sa z vulkánu vyvalilo obrovské mračno popola, ktoré zahalilo celý ostrov do tmy a dostalo sa do výšky až 20 kilometrov. Následne každých desať minút prišli ďalšie menšie výbuchy a v noci na 27. augusta dokonca dve menšie vlny tsunami zasiahli 40 kilometrov vzdialené ostrovy Sumatra a Jáva. V ten istý deň došlo ešte k štyrom silným erupciám a o 10,02 hodine zaznel najhlasnejší zvuk v dejinách. Podľa odhadov mal hodnotu 310 decibelov, na porovnanie: explózia atómovej bomby v Hirošime mala hodnotu „iba“ 248 decibelov. Experti hovoria o skutočnosti, že každý, kto sa v tom čase nachádzal vo vzdialenosti 15 kilometrov, musel bezpodmienečne ohluchnúť. Pri výbuchu sa uvoľnila energia silou 200 megaton TNT, doteraz najsilnejšia atómová bomba mala len 57 megaton.
Roztrhnutý ostrov a zahalená obloha
Štyridsať minút po explózii z ostrova zostala už iba tretina a takmer všetci jeho obyvatelia zahynuli. Tieto erupcie však mali ďalekosiahlejšie následky ešte niekoľko rokov, boli to tsunami na Sumatre, ničivá tlaková vlna až do vzdialenosti tisíc kilometrov, telá, plávajúce na vlnách v okolí ostrova, obalené popolom, ktoré prúdy odplavili až do Juhoafrickej republiky. Na klímu mali výbuchy takisto značný vplyv, zmeny hlásili až z Kalifornie. Čiastočky popola a prachu farbili oblohu dočervena a ešte dlhé mesiace sa vírili v atmosfére a vytvárali zaujímavé vizuálne divadlo. Tieto udalosti sa snažil zachytiť vo svojom diele aj maliar Edvar Munch, ktorý namaľoval obraz s názvom „Výkrik“.
Sopka Krakatoa ani dnes nie je úplne pokojná, ročne dokonca narastie o štyri metre a svojou neustálou aktivitou znepokojuje seizmológov na celom svete.