V minulosti sa kvaka pestovala na Slovensku úplne bežne. Išlo o plodinu, ktorá nechýbala na takmer žiadnej záhradke. Mohli by sme ju prirovnať ku klasickej repe, odlišuje sa najme svojou svetlejšou až bielou farbou a väčším vzrastom. Ak teda hľadáte spôsoby, ako obohatiť svoj jedálniček o nové suroviny, určite si niekoľko kúskov tejto zeleniny vypestujte.
Pestovania kvaky
Kvaka nepotrebuje pre svoj rast žiadne špeciálne podmienky ani starostlivosť. Porastie vám takmer v každom type pôdy. Život jej však uľahčíte, ak bude aspoň trošku prevzdušnená, aby mali plody miesto na rast. Nevadí jej teplo, ale naopak ani chlad. Pestovať, ju preto môžete pokojne aj v podhorských, či nižšie položených horských oblastiach.
Kvaka patrí do čeľade kapustovitých, takže potrebuje i podobné podmienky. Vysiať ju môžete priamo na záhon a to už koncom augusta, alebo si predpestovať priesady. Pri vhodných tepelných podmienkach, sa prvé lístočky objavia približne po štyroch týždňoch. Ak si na parapetnej doske predpestujete sadeničky, vonku ich zasaďte až v máji, najskôr však vtedy, keď budú mať aspoň tri až štyri pravé listy.
Kvaka potrebuje iba dostatok vlahy. Ak ju prihnojíte kvalitným vyzretým maštaľným hnojom, buľvy budú väčšie. Ako jednej z mála plodín, jej priame hnojenie neprekáža. Počas vegetačného obdobia, môžete zeminu okolo nadzemných listov sem tam okopať a zbaviť buriny. Buľvy zo zeme vyberáme vtedy, keď dorastú do nami požadovanej veľkosti. Musíte to však stihnúť ešte pred príchodom prvých mrazov, pretože by zmäkli a aj ich chuť, by nebola najlepšia.
Kvaka a zdravie
Kvaka obsahuje vysoké množstvo vlákniny, bielkovín, sacharidov, omega 3 a 6 mastné kyseliny, vitamíny E, C a Km kyselinu listovú, vápnik, horčík, draslík, selén, zinok a betakarotén. Aj napriek tomu, ju však tvorí až takmer z osemdesiatich percent voda. Preto je ideálnou potravinou pre tých, ktorí sa snažia schudnúť. Niektoré zdroje uvádzajú, že má na náš organizmus i silné detoxikačné a antibakteriálne účinky.